Čo majú spoločné pletenie, tkanie a algoritmy? Počítanie, opakovanie a presnú postupnosť. Výstava Lineárny algoritmus skúma textil ako médium, v ktorom sa remeslo stretáva s matematikou, technológiou a komunikáciou.
Jednotlivé očká, uzly a vzory môžu niesť príbehy, odkazy či šifrované posolstvá. Význam pritom nemajú iba vlákna, ale aj otvory a medzery medzi nimi. Dôležitou súčasťou výstavy je tiež proces vzniku textilných štruktúr, založený na rytme a opakovaní.
„Ukazuje, že vlákno môže byť nositeľom informácie, vzor formou komunikácie a samotná štruktúra jazykom,“ približuje výstavu kurátor Marek Burcl.
Pletenie a tkanie sú založené na princípoch, ktoré majú blízko k matematike a algoritmickému mysleniu. Počítanie, opakovanie a presná postupnosť jednotlivých očiek či prepletení vytvárajú systém, v ktorom má každý prvok svoje miesto a funkciu. Práve táto vnútorná logika umožňuje premieňať textilnú štruktúru na priestor pre zaznamenávanie informácií, textov, odkazov a skrytých významov.
Historické prepojenie textilu a výpočtovej techniky nachádzame v tkáčskych stavoch riadených diernymi štítkami, ktoré sa používali už na začiatku 19. storočia. Prostredníctvom otvorov v štítkoch sa určovalo, ako má stroj pracovať a aký vzor má vytvoriť. Informácia tak bola zakódovaná nielen v materiáli, ale aj v jeho neprítomnosti. Tento princíp sa stal jedným z predchodcov programovateľných zariadení a zároveň odhaľuje zaujímavú súvislosť s textilom samotným. Aj v pletenej a tkanej štruktúre sú otvory a medzery rovnako dôležité ako vlákna, ktoré ju vytvárajú.
Výstava Lineárny algoritmus skúma textil ako médium, v ktorom sa remeselný postup stretáva s princípmi kódovania a komunikácie. Jednotlivé očká, uzly a vzory sa stávajú stavebnými prvkami vizuálneho jazyka, prostredníctvom ktorého možno sprostredkovať príbehy, odkazy či šifrované posolstvá. Dôležitý je pritom nielen výsledný objekt, ale aj proces jeho vzniku, založený na opakovaní, rytme a presnej postupnosti.
Lineárny algoritmus predstavuje textil ako systém, v ktorom sa stretáva matematika, remeslo, technológia a umelecké myslenie. Ukazuje, že vlákno môže byť nositeľom informácie, vzor formou komunikácie a samotná štruktúra jazykom. To, čo na prvý pohľad pôsobí ako jednoduché prepletanie materiálu, v sebe ukrýva presný poriadok, množstvo významov a možnosti ich interpretácie.
Výstava potrvá v KC JÁNY do 26. decembra 2026.
Čo majú spoločné pletenie, tkanie a algoritmy? Počítanie, opakovanie a presnú postupnosť. Výstava Lineárny algoritmus skúma textil ako médium, v ktorom sa remeslo stretáva s matematikou, technológiou a komunikáciou.
Jednotlivé očká, uzly a vzory môžu niesť príbehy, odkazy či šifrované posolstvá. Význam pritom nemajú iba vlákna, ale aj otvory a medzery medzi nimi. Dôležitou súčasťou výstavy je tiež proces vzniku textilných štruktúr, založený na rytme a opakovaní.
„Ukazuje, že vlákno môže byť nositeľom informácie, vzor formou komunikácie a samotná štruktúra jazykom,“ približuje výstavu kurátor Marek Burcl.
Pletenie a tkanie sú založené na princípoch, ktoré majú blízko k matematike a algoritmickému mysleniu. Počítanie, opakovanie a presná postupnosť jednotlivých očiek či prepletení vytvárajú systém, v ktorom má každý prvok svoje miesto a funkciu. Práve táto vnútorná logika umožňuje premieňať textilnú štruktúru na priestor pre zaznamenávanie informácií, textov, odkazov a skrytých významov.
Historické prepojenie textilu a výpočtovej techniky nachádzame v tkáčskych stavoch riadených diernymi štítkami, ktoré sa používali už na začiatku 19. storočia. Prostredníctvom otvorov v štítkoch sa určovalo, ako má stroj pracovať a aký vzor má vytvoriť. Informácia tak bola zakódovaná nielen v materiáli, ale aj v jeho neprítomnosti. Tento princíp sa stal jedným z predchodcov programovateľných zariadení a zároveň odhaľuje zaujímavú súvislosť s textilom samotným. Aj v pletenej a tkanej štruktúre sú otvory a medzery rovnako dôležité ako vlákna, ktoré ju vytvárajú.
Výstava Lineárny algoritmus skúma textil ako médium, v ktorom sa remeselný postup stretáva s princípmi kódovania a komunikácie. Jednotlivé očká, uzly a vzory sa stávajú stavebnými prvkami vizuálneho jazyka, prostredníctvom ktorého možno sprostredkovať príbehy, odkazy či šifrované posolstvá. Dôležitý je pritom nielen výsledný objekt, ale aj proces jeho vzniku, založený na opakovaní, rytme a presnej postupnosti.
Lineárny algoritmus predstavuje textil ako systém, v ktorom sa stretáva matematika, remeslo, technológia a umelecké myslenie. Ukazuje, že vlákno môže byť nositeľom informácie, vzor formou komunikácie a samotná štruktúra jazykom. To, čo na prvý pohľad pôsobí ako jednoduché prepletanie materiálu, v sebe ukrýva presný poriadok, množstvo významov a možnosti ich interpretácie.
Výstava potrvá v KC JÁNY do 26. decembra 2026.
