Marianna Némethová-Krajčírová porozprávala o svojej ceste od detstva až po olympijské pódium. Večer priniesol nielen silné spomienky na športové úspechy, ale aj ľudské momenty, humor a návraty do Moravského Svätého Jána, kde má korene.
Ako dieťa mala vykĺbené nožičky a lekári jej otcovi tvrdili, že z nej športovkyňa nikdy nebude. On sa však nevzdal. Pochádzal z Moravského Svätého Jána a práve sem Marianna, ktorú všetci volajú Marika, často chodila k starým rodičom. Rada spomínala, ako sa sem vracala po zahraničných súťažiach oddýchnuť si, alebo sa na chvíľu ukryť pred mediálnym rozruchom.
Do gymnastiky sa dostala takmer náhodou. Jej otec, profesionálny vojak, brával dcéry do telocvične. Keď tréner hľadal nové talenty, jej staršia sestra Dáška ho upozornila: „Vedľa trénuje moja mladšia sestra.“ A tak sa začal príbeh, ktorý viedol až na tri olympiády.
Marianna Némethová-Krajčírová je najúspešnejšia slovenská športová gymnastka 20. storočia, olympijská medailistka a inšpiratívna osobnosť nielen v športe, ale aj v živote.
A čo ju tam motivovalo? Túžba po psíkovi. Otec jej ho sľúbil, ak sa kvalifikuje na olympiádu. Netušil, ako veľmi to myslí vážne, a tak sa v 16 rokoch stala olympioničkou.
Marianna reprezentovala Československo na troch olympiádach – v Tokiu (1964), Mexiku (1968) a Mníchove (1972). Získala dve strieborné medaily v súťaži družstiev, stovky ďalších ocenení a patrila medzi športové hviezdy svojej generácie.
Silným momentom debaty bolo, keď spomínala rok 1968 a okupáciu Československa. Práve v tom čase sa pripravovala na olympiádu v Mexiku. Hovorila o napätí, neistote aj o tom, ako si napriek všetkému zachovala koncentráciu a reprezentovala krajinu vo veľmi zložitej situácii. Aj kvôli politickému kontextu skončili v Mexiku „až“ druhé, len niekoľko stotín bodu za sovietskymi reprezentantkami. Diváci však vtedy za skutočné víťazky považovali československé gymnastky na čele s Věrou Čáslavskou.
Po skončení aktívnej kariéry sa 20 rokov venovala tréningu mladých gymnastiek na Slovensku. V 90. rokoch prijala pozvanie pomôcť s rozvojom gymnastiky v talianskom regióne Lombardia. Na začiatku tam chýbalo základné vybavenie, a tak vo svojej Škode pašovala žinenky a náradie zo Slovenska cez hranice. Odišla na dva roky, ostala dvadsať. Aj v Taliansku pomáhala vychovávať novú generáciu gymnastiek.
Z jej rozprávania sálala energia a ľudskosť. Spomínala na zábavné momenty, ako im v Japonsku po polnoci otvorili obchodný dom, aby mohli nakupovať v súkromí, alebo ako omylom prišli v hotelových županoch na slávnostnú recepciu, lebo si mysleli, že sú to kimona.
Večer mal aj jednu nečakanú emóciu. V publiku sa objavila jej bývalá zverenkyňa, ktorá sa o debate dozvedela z internetu a pricestovala z Bratislavy. Videli sa po 50 rokoch.
Marianna Némethová-Krajčírová nám pripomenula, že sny si neplní len talent, ale najmä vytrvalosť, disciplína a odvaha ísť za tým, čo milujeme.
